Sorry, the requested view was not found.

The technical reason is: No template was found. View could not be resolved for action "webPushNotification" in class "Seam\SeamTemplate\Controller\TemplateController".

Magazín

Zelené strechy v boji proti klimatickým zmenám

Zelené strechy sú efektívny nástroj v boji proti klimatickým zmenám: Flóra na horných poschodiach nie je len umeleckým dielom, ale takisto pomáha predchádzať teplotným špičkám, viaže na seba škodlivé látky, ktoré sa nemôžu ďalej šíriť, dokáže si ukladať zrážkovú vodu a zároveň predlžuje životnosť použitých stavebných materiálov. Takéto silné argumenty a podpora verejnosti zabezpečili, že prírode bude vo vyšších poschodiach vyčleňovaných stále viac miesta.

V centre Milána sa týči budova „Bosco Verticale“. V preklade jej názov znamená „vertikálny les“ a je možné tento názov brať doslovne: Na terasách a balkónoch 18 a 26 poschodových obytných veží svoje korene do 1,3 metra hlbokých betónových vaní zapustilo viac ako 900 stromov a viac ako 2000 kvetín a spokojne si v týchto vznešených výškach rastú. Metropola severného Talianska teda našla kreatívny spôsob, ako nainštalovať mestskú zeleň a od roku 2014 sa jej podarilo nielen zlepšiť mestskú klímu, ale aj znížiť množstvo vyprodukovaného C02, vytvoriť nové prostredie na život hmyzu a chrániť vnútro budovy pred extrémnymi teplotami. Predpokladom pre toto všetko bola však myšlienka použiť stavbu ako „nosné médium“: Keby bolo takéto množstvo zelene vysadené do prízemnej pôdy, vyžadovalo by si 7000 metrov štvorcových, čo je v meste, ako je Miláno, nemožné.

 

Bosco Verticale, zdroj obr.: stefanoboeriarchitetti.net

Výkyvy počasia a mikroklíma 

Pilotné projekty, akým je aj „Bosco Verticale“ od architekta Stefana Boeriho, zaujali pozornosť a úctyhodným spôsobom dokazujú, že v zazelenaní povrchov budov máme účinný nástroj na boj proti klimatickým zmenám. Význam takýchto riešení si v súčasnosti uvedomuje už široká časť obyvateľstva, pretože výkyvy počasia sú čoraz častejšie. Problémom sa stávajú napríklad obrovské prívalové dažde, ktoré kanalizačné systémy nedokážu vstrebať, v dôsledku čoho bývajú zaplavené pivnice, cesty a veľké plochy pôdy. K tomu sa pridávajú aj extrémne horúce letá, hlavne v husto osídlených aglomeráciách.

Aj preto sa v Európe stále viac objavujú projekty, ktorých výsledkom je čoraz viac zelených striech, vysadených strešných terás a strešných záhrad – či už u súkromných staviteľov, ktorí na strechách zriaďujú súkromné rekreačné priestory, developerov veľkých obytných priestorov alebo kancelárskych budov. Kroky v tomto smere podnikajú dokonca samotné mestá, ktoré vynakladajú vlastnú iniciatívu a zavádzajú zelené strechy a v novostavbách ich dokonca robia štandardnou súčasťou.

Verejné pilotné zazeleňovanie

Ako veľmi aktívna sa preukázala Európska únia s kľúčovým slovom "zelená infraštruktúra": Samotný zámer je prostredníctvom strategického územného plánovania cielene vracať priestor prírode, aby bolo možné udržať pestrosť zvieracích a rastlinných druhov a procesy ekosystému. EÚ veľmi intenzívne podporuje tento koncept, pretože nebezpečenstvo vymierania druhov je v Európe obzvlášť veľké. Jednotlivé krajiny a mestá prijímajú rôzne opatrenia, ktorými podporujú zazeleňovanie budov. Príkladom môže byť napríklad Hamburg, ktorý má svoju vlastnú stratégiu na zelené strechy. Podľa tejto stratégie si zaumienili zazelenať prinajmenšom 70 % novostavieb s plochými strechami, šikmými strechami alebo zazelenať vhodné sanované ploché strechy. Mesto do roku 2019 na to vyčlenilo tri milióny eur.

Tiež na Slovensku možno vidieť snahu bojovať proti klimatickým zmenám. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky ako riadiaci orgán pre operačný program Kvalita životného prostredia vyhlásilo výzvu na predkladanie žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku, ktorý možno získať na vodozádržné opatrenia v urbanizovanej krajine (v intraviláne obcí). Predmetom podpory budú opatrenia, ktoré zachytávajú zrážkovú vodu za účelom zmiernenia negatívnych dôsledkov zmeny klímy, ako sú napríklad budovanie bioretenčných systémov na zadržiavanie zrážkovej vody, realizácia intenzívnych a extenzívnych vegetačných striech, realizácia vegetačných stien využívajúcich na zálievku zrážkovú vodu zo strechy budovy atď. 

Mnohé zelené strechy sa v súčasnosti nachádzajú na úradných budovách samospráv a obcí. Vo viacerých mestách prebiehajú atraktívne podporné programy. A zatiaľ čo verejné subjekty napredujú, pridávajú sa k nim aj súkromné, ktoré prijímajú rôzne protokoly a záväzky s cieľom ochrany klímy, znižovania emisií skleníkových plynov, zlepšovania kvality životného prostredia a podobne. K tejto iniciatíve sa pridala aj spoločnosť Austrotherm®: Pri tepelnej sanácii skladu v závode Austrotherm XPS® v meste Purbach bola nainštalovaná zelená strecha.

Vegetácia proti hromadeniu tepla 

Zelené strechy sú nielen veľmi pekné na pohľad, ale tiež prinášajú viacero pozitívnych efektov. Prostredníctvom vyparovania a transpirácie chladia rastliny svoje okolie. Tak sa vďaka zeleným strechám znižuje teplota a redukuje sa aj hromadenie tepla v meste. Zároveň sa rastliny vyrovnávaním teploty starajú o príjemnú klímu vnútri budovy (resp. v miestnostiach, ktoré sú pod strechou) a chránia ju pred letnými teplotnými špičkami. V zime vegetácia a strešný substrát zase chránia pred priveľkým únikom tepla, čím pôsobia ako tepelná izolácia.

Chladiace účinky zelene v letných mesiacoch boli zverejnené aj v štúdii Univerzity HafenCity v Hamburgu. Pomocou termografickej infrakamery boli v teplý letný deň vyhotovené infračervené snímky zelenej strechy a susedných nezazelenaných plochých striech. Výsledky preukázali, o koľko je zelená strecha chladnejšia: približne o 30 stupňov Celzia.

Ukladanie dažďovej vody

Ďalšia obrovská výhoda, ktorej sa nevenuje dostatok pozornosti, je v dobe stále rýchlejšie sa zväčšujúcej a veľmi problematickej zástavby pôdy nedoceniteľná: Zelené strechy si dokážu ukladať dažďovú vodu, čím znižujú riziko zaplavenia. V prípade striech so štrkovou vrstvou je do kanalizácie odvedených približne 80 až 100 percent zrážkovej vody, ale v prípade strešných záhrad je to len 30 percent. Zvyšok sa postupne odparí do mestského ovzdušia. Použiť zelenú strechu ako nástroj na regulovanie dažďovej vody je prínosné najmä tam, kde sa nachádza veľa oblastí bez akéhokoľvek spádu, čo vode neumožňuje odtekať. Prínosom zachytávania dažďovej vody je aj to, že dochádza k lokálnemu chla¬deniu vzduchu prostredníctvom odparovania.

Zelené strechy dokážu takisto zredukovať negatívne dôsledky výstavieb, predovšetkým zaťažením C02. Bolo vypočítané, že jeden hektár zelene dokáže na seba naviazať 24 ton oxidu uhličitého. Napríklad len v samotnej Viedni by bolo možné zazelenať takmer 20 percent striech, čo je okolo 850 hektárov. Ak by na tieto strechy boli nainštalované len jednoduché koberce s rastlinami, dokázali by na seba naviazať okolo 85 000 ton oxidu uhličitého.

Radosť nielen pre hmyz

Okrem toho zelené strechy vytvárajú nové prostredie na život pre zvieratá a ďalšie rastliny, čo je z hľadiska vymierania druhov veľmi dôležitá funkcia. Čo sa rôznorodosti druhov a biodiverzity týka, ponúkajú, predovšetkým extenzívne zelené strechy, obrovský potenciál. Opeľujúci hmyz (najmä voľne žijúce včely) pre nás všetkých zabezpečuje dostatočné množstvo potravín . V neposlednom rade poskytujú vyššie položené záhrady aj miesto na odpočinok pre ľudí, ktorí bývajú v husto zastavaných častiach miest. 

Kvetiny alebo mach

Na streche nemusí byť hneď les. Aj kvetiny alebo hriadky so zeleninou, dokonca aj taká výsadba nenáročných sukulentov, vykazujú veľmi pozitívne účinky. Takýto typ zazelenania sa volá „extenzívny“. Takáto extenzívna a na údržbu nenáročná výsadba do šírky rastúcich tráv, machov a byliniek si vyžaduje strešnú konštrukciu s únosnosťou od 60 do 300 kg/m2. Korene prevažne nenáročných rastlín neprenikajú až tak hlboko do pôdy, takže na zazelenanie stačia podložia zhruba od 10 centimetrov. Vo väčšine prípadov sa takéto strechy navrhujú bez zavlažovacieho systému.

Náročnejšia na realizáciu a údržbu je tzv. intenzívna vegetačná strecha, kde sa vysádzajú trávniky, rôzne kríky a stromy. Kto chce "intenzívne" zazelenať svoju strechu, ten musí rátať s väčším zaťažením statiky. Tento typ ozelenenia potrebuje hrúbku substrátu viac ako 20 cm, a preto sa môže navrhovať iba pri plochých strechách s únosnosťou okolo 1000 kg/m2.

Pri návrhu skladby strešnej záhrady sa vychádza z rovnakých konštrukčných zásad ako pri návrhoch ostatných striech. To znamená, že vlastné vegetačné súvrstvie by sa malo realizovať bezprostredne po dokončení vrstiev strešného plášťa (pri klasických strechách ukončenou hydroizolačnou vrstvou a pri strechách obrátených, resp. kombinovaných tepelnou izoláciou s ochrannou textíliou). Pri vyšších tlakových zaťaženiach odporúčame do strešnej konštrukcie použiť Austrotherm EPS 200 alebo produkty z extrudovaného polystyrénu XPS® TOP 30.

Koľko starostlivosti si vyžaduje zelená strecha?

Stojí zelená strecha veľa námahy? Túto otázku si kladú viacerí majitelia domov. Ak je nosný základ riadne vyhotovený, tak si zarastená plocha nevyžaduje žiadnu špeciálnu údržbu a starostlivosť o takúto plochu je porovnateľná s bežnou záhradou. Kto nechce vynakladať takmer žiadne úsilie, musí vo výsadbe použiť také rastliny, ktoré si nevyžadujú žiadnu starostlivosť a vystačia si s dažďovou vodou.

Čo stojí zazelenanie?

Čo sa nákladov na intenzívne zazelenanie týka, to samozrejme závisí od jednotlivých požiadaviek. Extenzívne zazelenanie strechy je možné dosiahnuť už za 25 až 35 euro na meter štvorcový. V porovnaní s klasickými strechami s vrstvou štrku to nie je oveľa drahšie. Štúdia "Zeleň na streche", ktorú pre Viedenské oddelenie ochrany životného prostredia (MA 22) vypracoval stavebný inžinier pre architektúru, takisto poukazuje len na minimálne rozdiely v nákladoch. Inovačné laboratórium GrünstattGrau vyčíslilo vyhotovenie a údržbu zelenej strechy, s ohľadom na desať rokov, na približnú sumu 0,30 eur na meter štvorcový obytného priestoru, čo je o rok viac ako pri streche s vrstvou štrku. 

V obrátenej streche je istota

Aké strechy je možné zazelenať? Zazelenať sa dajú mnohé strechy, od garážových striech až po strechy na dome. Stačí, aby boli splnené statické predpoklady, a aby bola riadne vyhotovená konštrukcia strechy. Dajú sa vyhotoviť vo viacerých variantoch: napríklad ako teplé alebo obrátené strechy.

Do teplej strechy sa ako izolácia veľmi hodí napríklad Austrotherm Resolution® – špeciálny produkt s vynikajúcimi tepelnoizolačnými vlastnosťami z tvrdenej peny s uzavretou štruktúrou pórov, ktorá umožňuje priestorovo úsporné riešenie zateplenia s veľmi nízkou výškou.

Jednou z možností pre realizáciu zelenej strechy je variant obrátenej strechy. Táto konštrukcia zabraňuje, aby zazelenanie zaťažilo budovu alebo ju poškodilo. Izolácia odolná voči vode a tlaku chráni utesnenia a vytvára skvelý základ, na ktorom je možné ďalej stavať. Tu sa predovšetkým používa extrudovaná pena s uzavretou štruktúrou pórov a výbornými tepelnoizolačnými vlastnosťami, akou je Austrotherm XPS®. Tá je odolná voči vlhkosti, hnilobe aj tlaku. V obrátenej streche sa veľmi osvedčili tiež Austrotherm XPS® Premium, Austrotherm XPS® PLUS a Austrotherm XPS® TOP. Pre extenzívne zazelenané strechy, po ktorých by sa nemalo chodiť, sú vhodné produkty z expandovaného polystyrénu biele alebo s prímesou grafitu. Zamedzenie vzniku tepelných mostov sa vytvorí kombináciou rovných a spádových dosiek.

Odolné a izolované

Nad životnosťou zazelenaných striech budov si netreba lámať hlavu. Kvalita strešnej izolácie je veľmi vysoká a regulovaná normami. Kto stavia podľa odporúčaných noriem a s odbornosťou, dočká sa strechy s veľmi dlhou životnosťou. Inštitút Fraunhofer odhaduje životnosť zelenej strechy, ktorá bola vyhotovená ako obrátená strecha, na 40 rokov. 

Príklad strešnej konštrukcie

Zdroj obr.: fatraizolfa.sk

1. Substrát (výška podľa použitých rastlín) a vegetačná vrstva

2. Filtračná vrstva – geotextília PP Tipptex 300g/m2

3. Hydroakumulačná a drenážná vrstva – Fatradren

4. Hydroizolačná vrstva – Fatrafol 810 (alt. Fatrafol 818/V-UV) 

5. Separačná vrstva – geotextília PP Tipptex 300g/m2

6. Tepelná izolácia – Austrotherm EPS 200 mm 

7. Parozábrana – Fatrapar PE

8. Nosná konštrukcia

 

Zdroj titulného obrázka: stefanoboeriarchitetti.net; zdroj článku: Austrotimes;